Koncepcia štúdia

Neoddeliteľnou súčasťou štúdia je sebaskúsenostný výcvik, ktorý každému študentovi rozkrýva možnosti vlastného sebapoznania, odhaľuje prednosti a rezervy v osobnom profile a na základe terapeutickej práce pod vedením skúsených terapeutov ponúka možnosti ďalšieho rozvoja i riešenia prípadných „nevyrovnaností“. Sebaskúsenostný výcvik je dôležitou súčasťou štúdia, kedy študent zmapuje svoju vlastnú osobnosť a na základe získaných poznatkov a prežitých terapeutických cvičení s možnosťou vlastnej sebareflexie pod vedením terapeuta, získava prehľad nielen o sebe, svojich spolužiakoch, ale aj o základoch terapeutickej práce všeobecne.Študent sa zoznamuje s vlastnou osobnosťou na základe mapovania svojho bio – psycho – sociálno – spirituálneho vývinu.

Metódy a techniky, s ktorými terapeuti pracujú, sú preberané jednak zo zahraničia, ale často sú i výsledkom dlhoročnej terapeutickej práce lektorov v praxi a ich použitie sa opiera o relevantné výskumy, ktoré potvrdili pri cielenom pôsobení ich účinnosť. Sebaskúsenostný výcvik je kľúčovou náplňou najmä prvého ročníka, ale prvky sebaskúsenosti neoddeliteľne patria aj do ďalších ročníkov (a mali by patriť aj do neskoršej terapeutickej praxe), v druhom a treťom ročníku však tvoria sekundárnu líniu vzdelávania.

V prvom ročníku sa so skupinou pracuje samostatne, v ojedinelých prípadoch sa študenti dostávajú do kontaktu s ďalšími študijnými skupinami alebo vyššími ročníkmi (napr. pri prednáškach a workshopoch zahraničných lektorov, ktoré vyžadujú rozmanitosť alebo nejednotná úroveň dosiahnutých skúseností a zručností nie je prekážkou). Prevažná časť výučby prvého ročníka prebieha v uzavretej študijnej skupine, aby sa mohli študenti vzájomne lepšie spoznať a sebaskúsenosť bola cielená. Na konci prvého ročníka neprebiehajú klasické postupové skúšky, pri ktorých by študent preukazoval nadobudnuté znalosti a zručnosti, ale lektorský tím hodnotí pokroky študenta v oblasti sebaskúsenosti a splnenia čiastkových úloh vyplývajúcich zo štúdia.

Vo väčšine prípadov nedochádza v prvom ročníku k nepostúpeniu študentov do ďalšieho ročníka z rozhodnutia lektorského kolégia, ale pokiaľ študent odchádza, tak je to väčšinou z vlastného rozhodnutia. Najčastejším dôvodom, prečo študenti ukončujú svoje štúdium v ​​priebehu alebo na konci prvého ročníka, je pomerne náročný sebaskúsenostný výcvik, kedy študent sám usúdi, že náročná terapeutická profesia nie je jeho životným smerom. Tieto slobodné rozhodnutia študentov sú ukazovateľom snahy školy o „výchovu“ kvalitných absolventov, ktorí sa vo svojej terapeutickej praxi budú správať voči svojim klientom nielen vysoko kvalifikovane, ale aj zodpovedne, s ohľadom na vlastné schopnosti a predpoklady zvládnutia tejto psychicky náročnej práce.

V druhom ročníku sa študenti primárne zoznamujú s teoretickými východiskami terapeutickej práce. Terapeutické cvičenia, metódy a postupy, s ktorými sa zoznámili v prvom ročníku „na vlastnej koži“ teraz obohacujú lektori o ďalší rozmer. Zoznamujú študentov s teoretickou štruktúrou terapeutickej práce. Vymedzenie indikácií, kontraindikácií, cieleného pôsobenia, aplikácie terapeutických metód a postupov atď. Budúci terapeuti prenikajú akoby z druhej strany do zážitkov z prvého ročníka.

Pretože väčšina výukových hodín prebieha spoločne so študentmi tretieho ročníka, môžu si „druháci“ vyskúšať kolektívnu prácu s kolegami služobne staršími, ktorí sú im pevnou oporou pri skúmaní terapeutického sveta a zároveň im ukazujú, akú úroveň môžu dosiahnuť za rok. Tento viacúrovňový model je pre študentov motivujúci, ukazuje im, ako môžu za rok výrazne pokročiť vo svojich znalostiach a zručnostiach. Zároveň si prežívajú rolu klientov, keď starší ročník aplikuje nadobudnuté skúsenosti pri nácviku terapeutickej práce. Lektor sa v týchto okamihoch často situuje do úlohy supervízora, ktorý sleduje vzájomnú interakciu oboch študijných skupín a podľa potreby do výučby zasahuje.

Viacúrovňový model – učiť sa od „služobne staršieho“ a zároveň byť od „služobne mladšieho“ upozornený na nedostatky vlastnej práce – prináša v praxi pozitívne výsledky. Zároveň prostredníctvom príchodu nových ľudí do skupiny (zmiešanie študentov druhého a tretieho ročníka) , sú študenti oboch spojených skupín vedení k nájdeniu nových kontaktov, získavajú novú pozíciu v skupine, vďaka čomu naďalej prežívajú sebaskúsenoť, avšak tentoraz úplne vedome v sekundárnej úlohe. Druhý ročník je zakončený postupovými skúškami, kde študenti preukazujú teoreticky aj prakticky úroveň získaných zručností. Téma postupových skúšok sprevádza celý druhý ročník, preto sú študenti vedome celý rok na postupové skúšky pripravovaní.

Zároveň sú postupové skúšky druhého ročníka akousi „generálkou“ absolventských skúšok. Študenti môžu po zadaní otázok a kazuistík pracovať počas prípravnej časti (ktorá trvá hodinu) s literatúrou. Na konci druhého ročníka sa nehodnotí to, ako má študent teoreticky osvojené poznatky, ale ako si dokáže s pomocou literatúry poradiť so zadanými témami. Našim cieľom nie je dokazovať študentom v druhom ročníku čo všetko nevedia, ale „prichytiť ich pri úspechu“ a dodať motiváciu k záverečnému „finišu“. Napriek tomu sú postupové skúšky veľmi náročné, dostatočne zmapujú pripravenosť študenta aj to, ako sa s úlohami doterajšieho štúdia „popasoval“. Väčšina našich študentov postupové skúšky úspešne absolvuje, pretože v skupine zostávajú ľudia, ktorí majú motiváciu na štúdium a rozhodli sa pre poctivú prípravu na terapeutickú prax.

Pokiaľ študent počas doterajšieho štúdia neprejavuje dostatočnú zainteresovanosť a jeho študijné výsledky nezodpovedajú úrovni druhého ročníka, študent do tretieho ročníka nepostúpi, ale má možnosť v ďalšom termíne postupové skúšky zopakovať. Naším cieľom je, aby študenti videli vo svojich učiteľoch sprievodcov štúdiom, radcov a oporné piliere, ktoré pomáhajú zvládnuť náročnú cestu štúdiom. Ten, kto chce naozaj usilovne pracovať a úspešne doštudovať túto, je ochotný obetovať svoj čas a pracuje na sebe, po druhom ročníku postupuje ďalej. Pretože nepreferujeme klasický spôsob vzdelávania, teda memorovanie a odriekanie naučeného, ​​ale zameriavame sa na schopnosť naučiť sa orientovať v problematike, vedieť hľadať a nájsť spôsoby riešenia, prispôsobiť svoj osobnostný profil potrebám terapeutickej profesie, volíme ku každému študentovi individuálny prístup. Naším krédom je poskytnúť študentovi oporu pri jeho ceste za terapeutickým vzdelaním, pomoc pri zvládaní a odstraňovaní prekážok. Avšak takto je možné podporovať iba študenta, ktorý chce, má motiváciu a je ochotný štúdiu obetovať čas a pravidelnú prípravu. Takýto študent väčšinou postupové skúšky vykoná bez komplikácií a s radosťou postupuje ďalej v ústrety tretiemu ročníku.

Postupové skúšky vykonáva každý študent pred celou skupinou, čím je zaručená objektivita hodnotenia skúšajúcich. Vďaka tomu, že je výkon každého študenta po vykonaní skúšky slovne hodnotený, učí sa na ňom samotný študent, ale aj ostatní študenti.

V druhom ročníku sa študenti primárne zoznamujú s teoretickými východiskami terapeutickej práce. Terapeutické cvičenia, metódy a postupy, s ktorými sa zoznámili v prvom ročníku „na vlastnej koži“ teraz obohacujú lektori o ďalší rozmer. Zoznamujú študentov s teoretickou štruktúrou terapeutickej práce. Vymedzenie indikácií, kontraindikácií, cieleného pôsobenia, aplikácie terapeutických metód a postupov atď. Budúci terapeuti prenikajú akoby z druhej strany do zážitkov z prvého ročníka.

Pretože väčšina výukových hodín prebieha spoločne so študentmi tretieho ročníka, môžu si „druháci“ vyskúšať kolektívnu prácu s kolegami služobne staršími, ktorí sú im pevnou oporou pri skúmaní terapeutického sveta a zároveň im ukazujú, akú úroveň môžu dosiahnuť za rok. Tento viacúrovňový model je pre študentov motivujúci, ukazuje im, ako môžu za rok výrazne pokročiť vo svojich znalostiach a zručnostiach. Zároveň si prežívajú rolu klientov, keď starší ročník aplikuje nadobudnuté skúsenosti pri nácviku terapeutickej práce. Lektor sa v týchto okamihoch často situuje do úlohy supervízora, ktorý sleduje vzájomnú interakciu oboch študijných skupín a podľa potreby do výučby zasahuje.

Viacúrovňový model – učiť sa od „služobne staršieho“ a zároveň byť od „služobne mladšieho“ upozornený na nedostatky vlastnej práce – prináša v praxi pozitívne výsledky. Zároveň prostredníctvom príchodu nových ľudí do skupiny (zmiešanie študentov druhého a tretieho ročníka) , sú študenti oboch spojených skupín vedení k nájdeniu nových kontaktov, získavajú novú pozíciu v skupine, vďaka čomu naďalej prežívajú sebaskúsenoť, avšak tentoraz úplne vedome v sekundárnej úlohe. Druhý ročník je zakončený postupovými skúškami, kde študenti preukazujú teoreticky aj prakticky úroveň získaných zručností. Téma postupových skúšok sprevádza celý druhý ročník, preto sú študenti vedome celý rok na postupové skúšky pripravovaní.

Zároveň sú postupové skúšky druhého ročníka akousi „generálkou“ absolventských skúšok. Študenti môžu po zadaní otázok a kazuistík pracovať počas prípravnej časti (ktorá trvá hodinu) s literatúrou. Na konci druhého ročníka sa nehodnotí to, ako má študent teoreticky osvojené poznatky, ale ako si dokáže s pomocou literatúry poradiť so zadanými témami. Našim cieľom nie je dokazovať študentom v druhom ročníku čo všetko nevedia, ale „prichytiť ich pri úspechu“ a dodať motiváciu k záverečnému „finišu“. Napriek tomu sú postupové skúšky veľmi náročné, dostatočne zmapujú pripravenosť študenta aj to, ako sa s úlohami doterajšieho štúdia „popasoval“. Väčšina našich študentov postupové skúšky úspešne absolvuje, pretože v skupine zostávajú ľudia, ktorí majú motiváciu na štúdium a rozhodli sa pre poctivú prípravu na terapeutickú prax.

Pokiaľ študent počas doterajšieho štúdia neprejavuje dostatočnú zainteresovanosť a jeho študijné výsledky nezodpovedajú úrovni druhého ročníka, študent do tretieho ročníka nepostúpi, ale má možnosť v ďalšom termíne postupové skúšky zopakovať. Naším cieľom je, aby študenti videli vo svojich učiteľoch sprievodcov štúdiom, radcov a oporné piliere, ktoré pomáhajú zvládnuť náročnú cestu štúdiom. Ten, kto chce naozaj usilovne pracovať a úspešne doštudovať túto, je ochotný obetovať svoj čas a pracuje na sebe, po druhom ročníku postupuje ďalej. Pretože nepreferujeme klasický spôsob vzdelávania, teda memorovanie a odriekanie naučeného, ​​ale zameriavame sa na schopnosť naučiť sa orientovať v problematike, vedieť hľadať a nájsť spôsoby riešenia, prispôsobiť svoj osobnostný profil potrebám terapeutickej profesie, volíme ku každému študentovi individuálny prístup. Naším krédom je poskytnúť študentovi oporu pri jeho ceste za terapeutickým vzdelaním, pomoc pri zvládaní a odstraňovaní prekážok. Avšak takto je možné podporovať iba študenta, ktorý chce, má motiváciu a je ochotný štúdiu obetovať čas a pravidelnú prípravu. Takýto študent väčšinou postupové skúšky vykoná bez komplikácií a s radosťou postupuje ďalej v ústrety tretiemu ročníku.

Postupové skúšky vykonáva každý študent pred celou skupinou, čím je zaručená objektivita hodnotenia skúšajúcich. Vďaka tomu, že je výkon každého študenta po vykonaní skúšky slovne hodnotený, učí sa na ňom samotný študent, ale aj ostatní študenti.