Werbeck metóda

Škola odhalenia hlasu je výsledkom výskumnej práce švédskej sopranistky Valborg Werbeck Swärdström (1879 – 1972), ktorú započala okolo roku 1910 a zakončená bola v 30. rokoch 20. storočia.

Základom Werbeck metódy, ktorá je určená v rôznych variantoch jednak pre spevácku terapiu, prácu s nespevákmi, ale aj pre spevácku výučbu profesionálov, je kladenie dôrazu na skúmanie fyziologických základov speváckeho umenia. Uvoľňovacie cviky s presne prepracovanou metodikou majú priaznivý účinok nielen na fyzické telo, ale aj na psychiku človeka. Dôležité sú zážitky pri jednotlivých cvičeniach. V metóde sa uplatňuje tzv. holistický – ucelený prístup k človeku – pôsobenie v rovine fyzickej, psychickej, duševnej i duchovnej. Autorka vo svojom diele, ktoré nesie rovnaký názov „Škola odhalenia hlasu“ – uvádza skúsenosti, ktoré v tom čase neboli vedecky podložené. Fyziologický výskum následne spomínané skúsenosti potvrdil. Zaujímavý z tohto pohľadu je poznatok o tzv. samokmitaní hlasiviek. Objav poprel predstavu 19. storočia, ktorá pripodobňovala hrtan k akejsi vonkajšej píšťale nafukovanej vzduchom z pľúc (Beníčková, 2017).