Akreditovaná
inštitúcia
inštitúcia
Projektívne metódy sú značne významnou kategóriou v oblasti diagnostiky. Sú využívané hneď v niekoľkých odboroch. Administrácia projektívnych metód je jednoduchá, témy sú prijímané pozitívne a informácie získané touto cestou sú väčšinou zásadné a okamžite trvalo zachytené v čase. O zavedení pojmu projekcia sa do odboru psychológie zaslúžil v roku 1894 Sigmund Freud. Dnes už aj mladé odbory ako špeciálna pedagogika – či ešte len vyvíjajúci sa odbor arteterapie tiež hojne tieto možnosti diagnostiky využívajú. Kresba môže signalizovať spôsob emočného prežívania, spôsob myslenia i aktuálne emočné ladenie. Kresba môže projektovať predstavy aj skúsenosti daného dieťaťa, ktoré značne ovplyvňujú jeho život. Hodnotiť môžeme aj inteligenciu a sociálnu oblasť skúmaného jedinca (Vágnerová, 2009).
„Detská kresba je jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu osobnosti dieťaťa“ (Roseline, D. 2001, str. 18).
V kresbe sa odrážajú rôzne psychické procesy, kognitívny prístup k stvárneniu témy, celková úroveň jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie, schopnosť vizuálnej percepcie. Prejavuje sa v nej typ temperamentu aj emočné prežívanie. V tematickej kresbe môžeme zistiť aj spôsob osobného a individuálneho nazerania s postojom k určitej skutočnosti, napr. rodinným vzťahom či sebapoňatiu (Vágnerová, 2009).
Prvý test ľudskej postavy vytvorila v roku 1926 F. Goodenoughová, ktorá vychádzala hlavne zo všeobecného princípu vývinu. Vývin kresby je spojený s postupným vývinom dieťaťa. V roku 1963 sa test dočkal revidovania od D.B. Harrisa. Tento test vyšiel pod názvom Goodenough – Harris Drawing Test. Harris sa zameral najmä na projektovanie reality a hodnotenie kognitívneho vývinu. V roku 1982 vznikla aj česká verzia tohto testu. Test je určený pre deti od 3,5 do 11 rokov. Posledná verzia testu ľudskej postavy nesie názov Draw A Person: A Quantitative Scoring System (DAP). Autorom je J. A. Naglieri (1988). Kresba je hodnotená podľa 14 kritérií (napr. nohy, oči, oblečenie a pod.). Hodnotí sa prítomnosť, proporcie i kvalita daných častí postavy. Hodnotenie obsahuje celkem 64 položiek. Kresba neslúži ako samostatný test inteligencie. Na celkové zhodnotenie musíme vytvoriť batériu testov a danej interpretácie si následne overiť – či vyvrátiť (Vágnerová, 2009).
Najznámejším autorom tejto projektívnej metódy je K. Koch (1949), ktorý vydal test pod názvom Der Baumtest. Základom celej metódy je prístup, že kresba stromu je symbolickým stvárnením seba samého. Často sa v kresbe projektuje neuvedomovaná a nevedomá predstava o sebe a svojom postoji k vonkajšiemu svetu. K tejto projektívnej metóde urobil v roku 1998 Z. Altman manuál, ktorý aktualizoval na základe svojich skúseností a hodnotiacich princípov U. Avé – Lallemanovej a K. Kocha. Test stromu sa zameriava na rôzne zložky osobnosti a ich dynamiku. Môže dôjsť k diagnostike niektorej osobnostnej vlastnosti (introverzie, extroverzie), spôsobu emočného prežívania a reagovania, globálneho postoja k svetu, hodnotám aj k sebe samému. Hlavnou výhodou je možnosť odhalenia nevedomej stránky osobnosti, aj silne potlačených častí osobnosti. Inštrukciou pre tento test je veta „Nakresli strom, aký chceš, ako najlepšie vieš, ale nemal by to byť ihličnatý strom alebo palma.“ (Vágnerová, 2009).
Kresba domu vypovedá niekoľko informácií o osobnosti a charaktere jedinca. Má v sebe symboly ako prístrešie, rodinné teplo, otvorenie vonkajšiemu svetu, atď. Každý dom sa podobá človeku, je antropomorfný. Stavba má tvár, oči, ústa, uši, funkcie a dokonca aj dušu. Dôležitý je nielen dom a všetky jeho časti, ale aj okolie, do ktorého je dom zasadený. Je veľký rozdiel medzi domom bez dverí, domom s otvorenými vrátami i stavbou s cestou, ktorá vedie rovno k domčeku (Roselino D., 2001).
